Koalícia PS/SPOLU sa rozdelí ihneď po víťazstve vo voľbách

Neboli by to pravičiari, ak by v ich spájaní sa vždy nebol nejaký háčik. Koalícia strán Progresívne Slovensko a SPOLU sa snaží navonok vystupovať jednotne a vyslovene sa prezentuje tým, že má záujem pospájať opozičné spektrum a vytvoriť tak silnú alternatívu k dnešným vládnym stranám. My však nežijeme v rozprávke o boji proti zlu a teda vidíme trhliny v tomto partnerstve a považujeme za dôležité upozorňovať na to, keďže médiá hlavného prúdu mnohým skupinám obyvateľov vyslovene zatemnili mozog.

O akej jednote na opozičnej scéne sa vlastne rozprávame, keď projekt PS a SPOLU je len spojením dvoch strán a aj to značne nestabilným, vzhľadom na vnútorné konflikty? Okrem toho je celá opozičná scéna rozhádaná asi tak, ako ešte nikdy. Voľakedy medzi sebou aspoň ako tak komunikovali, avšak dnes si len posielajú nepríjemné odkazy cez médiá. PS a SPOLU netvoria opozíciu samostatne, no dajú sa do nej zarátať aj strany ako KDH, OĽaNO, SaS, alebo Sme rodina, ktoré rozhodne s Trubanom a Beblavým netvoria jeden tím a ani ho tvoriť nechcú. Jedná sa jednoducho o mix strán, ktoré sú v realite pravdepodobne neschopné spolupracovať.

Rozdielne predstavy o politickom smerovaní a o budúcnosti v koalícii PS/SPOLU sú zjavné už teraz. SPOLU totižto naozaj podľa našej mienky nemá ďaleko od konzervatívnej pravice na spôsob SDKÚ, zatiaľ čo PS sú jednoznačne ekonomickí neoliberáli – pravičiari. Podobne dopadlo aj ich rozdelenie do frakcií, keďže sa ich spolupráca končí ihneď po nástupe do Európskeho parlamentu. PS odchádza do liberálnej frakcie ALDE, zatiaľ čo SPOLU odchádza k európskym ľudovcom (EPP), čo je omnoho konzervatívnejšia frakcia.

Takže si naozaj nenahovárajme, že niekto z týchto nových politikov chce robiť kompromisy. Predsa len, v prípade všetkých lídrov opozičných strán, vrátane Trubana a Beblavého, ide o pravicových politikov, ktorí do politiky neprišli kvôli napĺňaniu ideálov, ale kvôli niečomu, čo by sme nadnesene mohli nazvať osobným prospechom. Treba si uvedomiť, že pravica nie je v prvom rade o kolektíve, ale o jednotlivcoch a nevyznačuje sa prácou pre tím, ale v prvom rade každého pre samého seba. Čiže je len veľmi náročná predstava, že by sa pravicová opozícia dokázala nejako zmysluplne spojiť pre blaho nás všetkých.

Stačí sa pozrieť do médií, kde každý z nich píše a hovorí veci na lídra inej opozičnej strany. Každý chce byť šéf – Truban, Beblavý, Hlina, Sulík, Matovič, aj Kollár. A že by z tohto malá vzniknúť nejaká schopná vláda? Nuž, dalo by sa celkom realisticky pochybovať.