Opitý Stanke za volantom – toto je slušné?

Už neraz sme tu písali na tému (ne)slušnosti tých, ktorí nás už niekoľko mesiacov na tribúnach poúčajú o tom, akí máme byť slušní a ako si z nich máme brať príklad. Múdremu človeku už dávno docvaklo, že politický súboj zákonite nie je súbojom slušných a neslušných, dobra a zla, alebo kriminálu s morálkou. Politické strany nie sú jednoliate – všade sa nájdu slušní aj neslušní, dobrí aj zlí. Nežijeme v rozprávke, ani v čiernobielom svete a Stanke nám to príkladne dokázal.

Bol to taký zvláštny pohľad cez kamery, keď sme videli zábery z volebnej centrály Zuzany Čaputovej. Ľudia, ktorí sa tu niekoľko mesiacov tvárili ako slušné zlatíčka, ktoré sa snaží obmedzovať vládnuce zlo a ktoré sú pripravené ihneď toto zlo zastúpiť, sa v jednom momente, v momente, kedy bolo Čaputovej víťazstvo jasné, zmenili. Ich tváre sa zmenili z hraného jemného úsmevu na nehraný a nefalšovaný arogantný úsmev. Na sebe mali drahé obleky a šaty, ktoré im navrhli drahí návrhári a v ruke drahý alkohol, ktorým zapíjali víťazstvo vo voľbách.

Presne taká je pravá tvár slušného Slovenska – honba za peniazmi a za ich míňaním pre napĺňanie záujmov jednotlivcov, nie voličov. Prečo vlastne takýmto ľuďom niekto ešte verí?
Ukážme si to na Stankeho príklade.

Ešte pred pár týždňami stál na tribúne a vykrikoval o slušnosti a o potrebe zmeny. To, že je to dnes už politicky činná osoba, on sám nemôže vyvrátiť. Robil nahrávky a reklamy Vallovi, výrazne podporoval aj Čaputovú.

Rovnako ako aj celé slušné Slovensko, aj Stanke je dnes už fakticky politikom. Politikom, ktorý káže o morálke a slušnosti, pri tom má v týchto hodnotách asi sám medzery. Vraj ani nebýva na Slovensku… toľko asi k tomu, ako si váži krajinu, v ktorej chce meniť mocenské pomery.

Stanke zatiaľ z tejto kauzy vyviazol celkom v pohode a určite dostane priestor aj na to, aby ho ofúkalo pár novinárov a aby všetko vysvetlil. Médiá sa pri tom pravdepodobne budú tváriť, že je všetko v poriadku a že „morálna autorita“ môže pokračovať v svojej politickej činnosti. Vieme si pri tom uvedomiť pokrytectvo Stankeho a médií, rovnako ako aj veľkosť ich moci pokiaľ ide o vytváranie verejnej mienky.

Nikomu nejdeme hovoriť do politických preferencií. Demokracia je o tom, že každý dá hlas tej politickej sile, ktorej chce. Uvedomme si však, ako niektorí svojim pokrytectvom a svojou falošnosťou manipulujú verejnou mienkou. Sme národ, ktorý je dostatočne inteligentný na to, aby takýmto ľuďom neveril.