Budú Kiska s Čaputovou niekedy potrestaní?

Načo vlastne v spoločnosti existujú pravidlá, keď ich porušenie nemá vplyv na to, čo človeku, v tomto prípade politickému kandidátovi, štát umožní dosiahnuť. Čaputová vyhrala nedávno prezidentské voľby a od tohto momentu je o financovaní jej kampane absolútne ticho. Už počas tejto kampane sa však šírili podozrenia, že Čaputová nerobila všetko v súlade s platnými pravidlami a počas svojej kampane ich mala niekoľkokrát porušiť. Následok? Možno smiešna pokuta, možno nejaká čiastočná náprava a úspešná kandidátka sa aj napriek tomu môže tešiť zo svojho úspechu. Dosť chabé. To si tu každý z nás môže robiť, čo sa mu zachce?
Slovensko by nemalo byť krajinou, v ktorej je možnou cestou za úspechom porušovanie pravidiel. Často sa tu hovorí o mafii a o kriminálnych živloch. Tieto kriminálne živly predsa fungujú na rovnakom princípe a ako spoločnosť rozhodne máme záujem, aby boli zločinci pozatváraní, lebo sa porušovaním pravidiel dostávajú k peniazom a k moci. Prečo od kriminálnika ale vyžadujeme dodržiavanie pravidiel, zatiaľ čo od politika ani náhodou? Je to veľmi závažný paradox, lebo ak sa dokáže, že Čaputová porušila pravidlá a aj napriek tomu sa vlastne nič nezmení, môžeme si povedať, že žijeme v spoločnosti, v ktorej je porušovanie pravidiel cestou k úspechu.

Druhým príkladom je človek z tej istej partie – prezident Andrej Kiska. O ňom sa v súvislosti s porušovaním pravidiel hovorí ešte viac a aj napriek tomu mu to dokopy nijak nekomplikuje jeho rozbehnutú politickú kariéru. Kým v prípade Čaputovej existuje podozrenie, že s financiami v kampani nenarábala v súlade so zákonom o volebnej kampani, v prípade Kisku sa toho za jeho mandát nakopilo viacej. Mohli sme si prečítať o podozreniach z volebného, daňového, ale aj pozemkového podvodu. Dosť zlé! A tento človek sa dokonca nebojí postaviť pred kameru a hovoriť o slušnosti a transparentnosti. Príde nám to ako nepodarená komédia.

Takéto veci by sa v modernej spoločnosti naozaj nemali rešpektovať. Najdivnejšie na tom je, že tieto podozrenia z porušovania pravidiel prichádzajú ako odhalenia na ľudí, čo sa pravidlami a slušnosťou najviac oháňajú a to nie je všetko, dokonca je ich celá existencia postavená na tejto mantre, že sú slušní. Hrajú sa, že politický súboj vlády s opozíciou je súbojom slušnosti a neslušnosti. Toľko pokrytectva vidíme naozaj málokde.
Je to ale v realite smutné, že ľudia, ktorí sú len normálnou opozíciou a boj, ktorý zvádzajú, je len normálny konkurenčný politický, sa tvária ako zbor anjelov a svätých – to ani nie je smutné, skôr smiešne.

Je len na nás, akú cestu si vyberieme. Či aj naďalej budeme voliť marketingové produkty, ktoré nás tu presviedčajú o tom, že sú etalónom slušnosti, alebo v médiách menej skloňovaných, no o to autentickejších kandidátov.