Klausov inštitút poukázal na veľké Čaputovej nedostatky

Český Inštitút Václava Klausa zjavne nezdieľa názor štvrtiny slovenských voličov, ktorí si za prezidentku zvolili Zuzanu Čaputovú, ktorú predtým nikto z nich nepoznal. Podľa tohto inštitútu Čaputová nemá dostatočnú kvalifikáciu, nič v živote dokopy nedosiahla a aby toho nebolo málo, naznačil aj nedostatočnú transparentnosť jej financovania, čo je samostatnou, no taktiež veľmi podstatnou témou. Na Slovensku sme už po niekoľkýkrát ukázali, že nás nezaujíma, čo človek dosiahol, ale ako veľmi ho ospevujú médiá. Niektorí to možno nevidia, no slovenský volič sa už jednoznačne stal otrokom médií.

K známemu českému inštitútu sa pridal aj slovenský politický analytik Ján Baránek, ktorý zopakoval to, čo bolo proti Čaputovej zdôrazňované celú kampaň. Základom toho je predpoklad, že ľudia vlastne ani nevedeli, do čoho jej voľbou idú. Horšie je, že mnohým z nich je to úplne jedno, lebo nevolili Čaputovú, ale volili proti Ficovi, ktorý paradoxne ani nebol súčasťou tejto voľby a to, že bol do nej umelo vnášaný, je dielom médií, opozície, samotnej Čaputovej a jej kamarátov z mimovládok financovaných zo zahraničia.

Takže sa presuňme niekoľko mesiacov dozadu. Do prezidentskej kampane vstupuje neznáma osoba, Zuzana Čaputová, ktorú v tom momente nikto nepoznal a s jej prácou v oblasti aktivizmu boli oboznámení akurát tak obyvatelia Pezinka. Je logické, že sa ohľadom tejto kandidátky počas kampane vynorilo viacero otázok. Jej oponent, Maroš Šefčovič, je držiteľom najvyšších bezpečnostných previerok od nadnárodných subjektov, ako napríklad NATO. Preverené je finančné pozadie celej jeho najbližšej a širšej rodiny. Jeho prácu môžeme sledovať už dlhé roky a jej výsledky pociťujeme každodenne (napr. v tom, že máme na Slovensku dostatok energií). Zuzana Čaputová je oproti tomu naozaj veľkou neznámou.

Finančné pozadie jej kampane a jej rodiny nie len že nikdy nebolo poriadne preverené, no bolo počas kampane spochybňované a treba objektívne uznať, že často na základe overiteľných faktov, naviac voľne a otvorene dostupných na internete. Dodnes poriadne nevieme určiť, že kto Zuzane Čaputovej platil kampaň a kto jej vybavil a zaplatil to, že jej kampaň mala na starosti najdrahšia kampaňová agentúra na svete.

O jej schopnostiach taktiež veľa toho nevieme. Nikdy nezastávala žiadnu vrcholnú pozíciu a nikdy nikde nereprezentovala Slovensko – alebo aspoň všetkých jeho občanov. Vieme, že robila činnosť v oblasti aktivizmu v prípade pezinskej skládky, vieme taktiež, že robila niečo pre Via Iuris, aj keď nám poriadne za celú kampaň nedokázala vysvetliť, že čo vlastne a ako popri tom stíhala školu. Naviac, sme často počúvali o jej advokátskej praxi, ktorá zjavne nebude úplne v poriadku, keďže sa už sama Čaputová nechala vyškrtnúť zo zoznamu advokátov.

Nevieme si predstaviť ani žiadne veľké životné úspechy. Veď aj tú Goldmanovu cenu dostala vlastne za niečo, čo nijak nepomohlo životnému prostrediu, ani ľuďom na Slovensku. Tým, že sa skládka presunula z Pezinka do Senca, sa totižto žiadny environmentálny problém nevyriešil. Čaputová ho len presunula na iných občanov Slovenska, môžeme to nazvať aj zametením pod koberec.

Dá sa teda celkom jasne s českým inštitútom súhlasiť. Zvolili sme si prezidentku, vie sa pekne vyjadrovať, dobre sa na ňu pozerá, no nič o nej nevieme. A je to veľmi smutné.