Etické a zákonné nejasnosti v Čaputovej životopise

Momentálne musíme bohužiaľ ako voliči operovať s tým, že o kandidátke na prezidenta – Zuzane Čaputovej, toho veľa nevieme. Deje sa to vlastne na Slovensku už častejšie a častejšie, že do volených politických funkcií púšťame ľudí, ktorí si našu podporu nevybojovali svojou kariérou, myšlienkami a obsahom, ale sladkými a efektívnymi, no vyprázdnenými marketingovými rečami, ktoré im vytvárajú profesionáli, ktorí majú naštudované ako obalamutiť našu spoločnosť.

Z tohto dôvodu by sme radi upozornili na životopis Zuzany Čaputovej. Čaputová je totižto vo svojej podstate neznáma kandidátka, o ktorej vieme akurát tak to, že robila niečo so skládkou, že dostala nejakú cenu, o ktorej sme doteraz nič nepočuli a že chce bojovať proti zlu, čo už je však niečo, čo jej vytvorili marketéri ako frázu, ktorou môže manipulovať s verejnou mienkou. Jednoducho, opäť sme v situácii, kedy chce časť Slovenska kandidátku, o ktorej nevie povedať ani desať súvislých viet. Je to smutné, no nie nenapraviteľné. Ak v sobotu zvolíme Maroša Šefčoviča, kandidáta, o ktorého kariére vieme oveľa viac, ukážeme, že na nás v kampaniach neplatia len peniaze minuté za marketing.

Prvou nezrovnalosťou v jej životopise je jej práca v rokoch 1991-1998. Počas týchto rokov mala Čaputová pracovať na právnom oddelení mestského úradu v Pezinku. Podľa popisu práce, ktorý uvádza aj vo svojom životopise, mala na tejto pozícii vykonávať právnickú prácu. Popis práce nám pripadá, ako keby Čaputová robila na úrade serióznu prácu, ktorá si vyžaduje každodennú činnosť. V tomto období však mala zároveň študovať vysokú školu a to od prvého ročníka. Každý, kto niekedy študoval vysokú školu, vie, že robiť pri tom serióznu a odborne náročnú prácu nie je možné ani časovo a ani kapacitne. Z Čaputovej životopisu však nevyplýva, že by sa malo jednať o nejakú jednoduchšiu formu pracovného úväzku, alebo o jednoduchšiu pracovnú náplň.
Ďalej mala Čaputová, spolu s niektorými ďalšími bývalými kolegami z mestského úradu, pôsobiť a pracovať v iniciatíve EQ klub ako projektová manažérka. Následne si v roku 2005 založila živnostenskú činnosť, ktorá by mala byť aktívna až doteraz.

V rokoch 2005 až 2010, ktoré sú v tomto kontexte asi najzávažnejšie, existuje podľa niektorých zdrojov domnienka, že sa Čaputová mohla v týchto rokoch dopustiť tzv. pokútnictva, ktoré je dokonca v slovenskom právnom poriadku aj vymedzené. Podľa tejto normy nemôže osoba vykonávať právnu prax, pokiaľ k tomu nie je oprávnená. Čaputová mala byť do zoznamu advokátov zapísaná až v roku 2010. Znamená to teda, že v rokoch 2005-2010 vykonávala právnu prax neoprávnene?

Čaputová mala v rokoch 2001-2010 pracovať pre Via Iuris ako právnička. Via Iuris ju však v tomto období údajne neeviduje ako svoju zamestnankyňu, ale ako spolupracovníčku. Vykonávala teda Čaputová v tomto období právnickú činnosť na živnosť?

Podľa príslušnej právnej úpravy „nedovoleným poskytovaním právnych služieb v rozpore so zákonom o advokácii je vždy taká právnická poradenská činnosť, ktorá je poskytovaná na základe živnostenského oprávnenia.“ Nie je ešte na mieste niekoho z niečoho obviňovať, no je na mieste, aj z pohľadu novinárov, pýtať si vysvetlenie.

Celá táto kauza je zaujímavá najmä tým, že je to práve kandidátka Čaputová, kto sa vo svojej kampani najčastejšie odvoláva na myšlienky práva a spravodlivosti. V tomto prípade treba o to viac dovysvetliť nezrovnalosti v jej životopise, ktoré síce nemusia, ale celkom reálne môžu byť závažné a tak aj na nás pôsobia.

Táto stránka ukladá malé súbory (Cookies) na vašom zariadení. Tieto súbory cookie sa používajú na sledovanie počtu uživateľov našich webových stránok v súlade s Európskym nariadením o všeobecnom ochrane údajov. Ak sa rozhodnete odmietnuť akékoľvek budúce sledovanie, v prehliadači sa vytvorí súbor cookie, ktorý si túto voľbu zapamätá na jeden rok.

Prijať alebo Odmietnuť