Zneužila Čaputová občiansku iniciatívu v prospech záujmov svojho otca?

Krátky čas dozadu sme uverejnili článok, v ktorom sme popísali divné machinácie v prípade pezinskej skládky, ktorý sa svojho času tešil celkom výraznej medializácii. Čaputová mala v prípade pezinskej skládky slovo v prvom rade zo strany občianskej iniciatívy. Mohla však byť do celého prípadu zapojená aj z dôvodu záujmov, ktoré by vzhľadom na fakty presadzovala celkom logicky. Jedná sa o záujmy jej otca, poprípade jej vlastné, avšak stále spojené s jej otcom.

Prípad pezinskej skládky, resp. novej pezinskej skládky, sa v regióne ťahal od 90. rokov, kedy ešte mesto Pezinok, ani občianske iniciatívy, v zásade nepochybovali o tom, že existuje potreba vzniku novej celoregionálnej a veľkokapacitnej skládky. V konkrétnom roku (2002) sa však začali objavovať problémy a rôzne návrhy na úpravy plánovaného vybudovania skládky. Bolo zvláštne, že ľudia, ktorí prípad sledovali, poprípade sa v ňom aktívne angažovali a to už od 90. rokov, mali zrazu od roku 2002 veľa návrhov modifikácii a voči myšlienke vybudovania skládky sa začali stavať oveľa negatívnejšie a agresívnejšie, ako predtým.

Práve toto protestné obdobie v Čaputovej kampani vyznieva ako obdobie jej vlastnej odhodlanosti voči chlapom, ktorí moc a záujmy okolo skládky držali v období jej boja vo svojich vlastných rukách. Čisté úmysly sú však dnes len ťažko uveriteľné a pri Čaputovej sa ukazuje, že by naše pochybnosti o jej úprimných úmysloch mohli byť opodstatnené.

Pod skládkou si čitateľ môže predstaviť naozaj veľký projekt, ktorý, ako to už býva, priťahuje záujmy rôznych firiem a iných subjektov, ktorým moc zvykne dopomôcť k veľmi zaujímavým príležitostiam. Jednou z takýchto firiem bola firma PETMAS-GERBER, ktorá ešte v 90. rokoch uzavrela so spoločnosťou TEPELNE Pezinok dohodu, na základe ktorej sa spoločnosti dohodli na uzavretí zmluvy, ktorá spoločnosti PETMAS-GERBER zabezpečovala spoločné využívanie a správu skládok a to aj súčasných, aj tých, ktoré vzniknú v budúcnosti. V kontexte plánovaného vybudovania novej skládky sa teda firme PETMAS-GERBER objavili celkom zaujímavé príležitosti.

Významným funkcionárom a členom dozornej rady tejto spoločnosti bol vtedy Štepan Strapák, čo je otec Zuzany Čaputovej. So skládkou to teda z pohľadu firmy a z pohľadu Čaputovej otca išlo celkom prospešne. V roku 2002 bol však Čaputovej otec zo svojich funkcií vo firme PETMAS-GERBER odvolaný a fakticky nad ňou stratil vplyv. Firma bola po jeho odchode dokonca premenovaná.
Po roku 2002 sa viditeľne zvýraznila činnosť nátlakových skupín v regióne. Kým dovtedy iniciatívy potrebu skládky v podobe, v akej ju navrhovalo mesto, dokázali akceptovať, po roku 2002 už tomu tak nebolo. Zvláštne, že za týmito iniciatívami do značnej miery stála práve Zuzana Čaputová – dcéra človeka, ktorý v období takéhoto obratu stratil vplyv v kľúčovej firme.

Čaputová v tomto prípade teda mohla zastupovať záujmy svojho otca a tým pádom by platilo, že bola k aktivistom veľmi neúprimná. Nenechajme sa teda oklamať jej bojovnými výrazmi, lebo sa možno mýlime v tom, že za koho bojovala.

Táto stránka ukladá malé súbory (Cookies) na vašom zariadení. Tieto súbory cookie sa používajú na sledovanie počtu uživateľov našich webových stránok v súlade s Európskym nariadením o všeobecnom ochrane údajov. Ak sa rozhodnete odmietnuť akékoľvek budúce sledovanie, v prehliadači sa vytvorí súbor cookie, ktorý si túto voľbu zapamätá na jeden rok.

Prijať alebo Odmietnuť