Opozícia je neschopná zjednotiť sa

Dnešná parlamentná a mimoparlamentná opozícia je reálne jednou z najhorších opozícii v histórii samostatnej Slovenskej republiky. Chyba ani nie je v tom, že by jej predstavitelia boli mediálne nevýrazní. Chyba je v tom, že ich je veľa a na ničom podstatnom, no pomaly už aj nepodstatnom, sa dohodnúť nedokážu. Vlastné egá sú im nadradené pred akousi vidinou individuálneho úspechu, nie kolektívneho.

V demokracii, predovšetkým v tej parlamentnej, je však politika do značnej miery o kolektívoch. Pozrite sa napríklad na strany ako Smer-SD, alebo Most-Híd, ktoré si dlhodobo dokážu vnútrostranícke konflikty riešiť medzi sebou a takmer vždy bez účasti a vedomie médií. Výsledkom je, že je napríklad také ľavicové spektrum veľmi jednotné. Fakticky ho tvoria len dve strany – Smer-SD s veľkou silou a KSS, ktorá je však v kontexte vytvárania parlamentnej koalície a opozície nepodstatnou stranou. Nikto nemá potrebu vytvárať veľké množstvo nových strán, lebo by to jednoducho uškodilo ľavici ako celku.

Napravo to ale vyzerá úplne inak. Takmer každý človek by vedel vymenovať minimálne osem pravicových strán, ktoré by sa teoreticky mohli dostať do parlamentu. Ak by mala opozícia vládnuť, musela by to byť vláda minimálne piatich strán a to sme ešte možno pozitivisti. Potom by sa ale tieto strany ešte museli dohodnúť na podstatných programových tézach a na samotnom programe vlády. Dá sa len ťažko uveriť, že by takéto niečo opozičné strany na čele s predstaviteľmi s vysokými egami, dokázali.

Kľudne sa pozrime napríklad na prezidentské voľby, v ktorých kandiduje veľmi veľa pravicových kandidátov, s ktorých majú mnohí takmer identické programy. Kandidatúry v prospech silnejšieho sa však vzdať odmietajú. Mikloško napríklad vzdanie sa v prospech Mistríka, alebo Čaputovej, veľmi tvrdo odmieta. Mistrík chce prijať podporu iných, ale nechce ju odovzdať, ak by bol niekto silnejší. Čaputová je možno ochotná rokovať, ale nemá veľmi s kým, lebo ako sme už spomenuli, egá vyhrávajú.

Opozícia sa do toho všetkého nedokáže dohodnúť, že koho podporí. SaS má vnútrostranícke spory a to aj na túto tému, OĽaNO sa snaží s kandidátmi komunikovať, ale smerom ku svojim voličom má veľmi nejasné vyjadrenia, KDH je viac menej taktiež v tejto otázke rozpačité a Sme rodina pre istotu pridali ďalšieho kandidáta pravice – Milana Krajniaka. Ak by sa človek do toho pozrel ešte o niečo detailnejšie, našli by sme ďalších pár kandidátov, ktorí by sa dali považovať za opozičných.

Pri pomyslení na takúto roztrieštenosť opozície, je predstava jej vládnutia, celkom zlá. Táto opozícia sa jednoducho a jasne nedokáže spojiť v dôležitých otázkach a tie Slovensko obklopujú už teraz a budú sa vynárať aj v najbližších rokoch. Experiment s nejakým zlepencom neschopných ľudí s vysokými egami by v tejto dobe teda určite nebol optimálnym riešením.

Táto stránka ukladá malé súbory (Cookies) na vašom zariadení. Tieto súbory cookie sa používajú na sledovanie počtu uživateľov našich webových stránok v súlade s Európskym nariadením o všeobecnom ochrane údajov. Ak sa rozhodnete odmietnuť akékoľvek budúce sledovanie, v prehliadači sa vytvorí súbor cookie, ktorý si túto voľbu zapamätá na jeden rok.

Prijať alebo Odmietnuť