Slepé náboje pravicovej opozície a bitka o RTVS

Pravicová opozícia sa opäť raz teatrálne postavila pred kamery na tlačovej konferencii kde, a teraz sa podržte, povedala jej prvá rečníčka Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS), že sa vraciame späť do obdobia komunizmu. Dôvodom je vraj to, že sa vo vnútri RTVS objavil interný obežník zaslaný šéfkou rozhlasového spravodajstva Petrou Stano Maťašovskou, v ktorom bolo uvedené, že:

Nezaraďujeme správy o návrhoch zákonov a noviel z dielne opozičných poslancov predtým, ako neprejdú do druhého čítania, a už vôbec nie bez stanoviska koalície, resp. vecne príslušného rezortu. (Parlamentná prax hovorí, že z týchto návrhov takmer žiadny neprejde prvým čítaním, ich relevantnosť je preto veľmi nízka. Často ide o odborne nepripravené, nesystémové a neprekonzultované návrhy, ktoré majú skôr zaujať verejnosť, ako riešiť problém. Poslucháča by skôr zavádzali, ako informovali.),” 

Pani poslankyňa Nicholsonová opäť trošku preháňa, rovnako ako ďalší rečníci, ktorí na tlačovej konferencii vystupovali. Celá „tlačovka“ sa niesla vo veľmi amatérskom duchu, bez toho, aby vystupujúci pravicoví poslanci spomínaný obežník vôbec čítali a vedeli či skutočne existuje. Opäť raz začali vynášať rozhodujúce a absolútne súdy a prirovnávať pomery v RTVS k normalizácii a totalitným praktikám. Dokonca sa objavili aj také názory, že v tomto prípade je to práve opozícia, ktorá háji záujmy 5 a pol milióna občanov Slovenska, pretože spravodajstvo RTVS má byť vyvážené, objektívne, majú tam byť zastúpené všetky názory, politické, ideologické a hodnotové prúdy. Lebo tak sa to píše v zákone a to si podľa opozície treba vážiť a zachovávať. Inak je to normalizácia a návrat do komunizmu. Poďme sa teda na to pozrieť trošku kritickejšie.

Pani Maťašovkej treba dať za vinu jedine jej naivitu, že niečo také vôbec medzi svojich zamestnancov, ktorí majú rôzne politické názory, vypustila. V čom sa jej však treba zastať je to, že má úplnú pravdu. Je nezmyslené, aby sa redaktori RTVS venovali opozičným návrhom zákonov, ktoré nemajú ani tú najmenšiu šancu prejsť do druhého čítania a preto sú v podstate pre diváka nepodstatné a pôsobia len ako politická kampaň a PR pre jednotlivé politické strany.

Spomínané návrhy zákonov sú verejne dostupné a ak sa na ne pozrieme pochopíme, že mala pani Maťašovská pravdu, pretože sú vo veľkej miere neodborné, neprofesionálne, neodkonzultované a plné chýb (aj gramatických). Z tohto dôvodu ide len o dobre mienenú radu, že sa treba v spravodajstve zaoberať tým, čo má zmysel a čo má šancu prejsť do ďalších čítaní a rovnako aj na schválenie. A to sú aj kvalitné opozičné zákony, ktoré prejdú do druhého čítania. Lebo práve to sú zákony, ktoré vzbudia verejnú diskusiu, a o ktorých by mala verejnosť vedieť. Nie o lacných a provokatívnych návrhoch opozície, ktoré majú slúžiť len ako „slepé náboje“ na vystrašenie koalície alebo návrhy podobné dlhodobým zámerom koalície, ktoré niektorí opozičný poslanci využívajú vo svojej argumentácii ako niečo, čo im vraj koalícia neskôr ukradla. Pri tom pravda je často niekde úplne inde.

Druhá vec je pokrytectvo opozičných poslancov. Spomeňme si na to, čo sa dialo v RTVS po vražde Jána Kuciaka. Istá redaktora, pani Kovačič Hanzelová viedla nesmierne neobjektívne a jednostranne zamerané spravodajstvo, kedy informovala verejnosť len o tom, o čo z ideologických dôvodov vyhovovalo jej a jej tímu, takzvanému „mladému jadru“. Dokonca tomu hovorila „verejný záujem“. V tom čase sa v práci RTVS vôbec neodrážala pluralita názorov, politických a hodnotových preferencií všetkých občanov. Spravodajstvo bolo preukázateľne orientované liberálno-demokraticky (teda len v jednom prúde) a spomínané „mladé jadro“ pod vedením Kovačič Hanzelovej dokonca trvalo na tom, že nie každý názor má byť v RTVS zastúpený a ľudí, ktorí mali túto názorovú pluralitu prezentovať označovali za extrémistov, konšpirátorov alebo hlupákov a dožadovali sa ich vyradenia z RTVS alebo ich odmietnutia. Ako argument používali to, že ich hodnotové videnia sveta je jediné zlúčiteľné s demokratickými hodnotami právneho štátu, čo je samozrejme nezmysel. A čo si myslíte, že vtedy robila naša pravicová opozícia? Samozrejme, že tomu tlieskala a považovala to za správne. Aktívne sa zastávala „mladého jadra“ a tvrdila, že spravodajstvo pod ich vedením je objektívne, čo preukázateľne nebolo. Celá táto aféra sa skončila odchodom veľkej časti „mladého jadra“ prevažne do pravicových denníkov.  

Takže, kde berie naša opozícia toľko drzosti moralizovať, keď sami pokrytecky robili to, čo dnes oduševnene kritizujú a vydávajú to za praktiky totality? Buď to dnes robia z nevedomosti, amaterizmu alebo je to naschvál. Všetky varianty sú však veľmi nebezpečné, pretože pravicová opozícia o sebe hovorí, že je pripravená prevziať moc a riadiť štát. A nad tým sa treba seriózne zamyslieť.

Jediné a hlavné čo môžeme v tomto prípade vytknúť pani Maťašovskej je jej zbytočná horlivosť, ktorou chcela presadiť obsahovo kvalitné vysielanie no urobila to maximálne naivne a neprofesionálne, aj keď v dobrej viere. No robiť to nemala. Pravicovej opozícii môžeme vytknúť neprofesionálny politický prístup k uchopeniu problému a rovnako tak aj obrovské pokrytectvo, pretože dnes sami kritizujú to, čo pred pár mesiacmi robili.    

Táto stránka ukladá malé súbory (Cookies) na vašom zariadení. Tieto súbory cookie sa používajú na sledovanie počtu uživateľov našich webových stránok v súlade s Európskym nariadením o všeobecnom ochrane údajov. Ak sa rozhodnete odmietnuť akékoľvek budúce sledovanie, v prehliadači sa vytvorí súbor cookie, ktorý si túto voľbu zapamätá na jeden rok.

Prijať alebo Odmietnuť