„Salto Mortale“ Roberta Fica

Na prelome februára a marca tohto roka si niektorí opoziční politici a občianski aktivisti mysleli, že posielajú Roberta Fica do politického zabudnutia a možno sami preberú moc v krajine. Najviac presvedčení o tom boli najmä vtedy, keď vtedajší premiér odovzdával s úsmevom na tvári do rúk prezidenta demisiu so slovami: „neboj sa pán prezident, ja nikam neodchádzam“. Opozícia z parlamentu, ale objektívne aj tá z prezidentského paláca či ulíc, si Ficove slová vysvetľovali ako zúfalý pokus o záchranu z potápajúcej sa lode. Predpokladali jeho koniec správne alebo sa mýlili? Poďme sa na to spoločne pozrieť.

Slovensko si na jar prešlo obrovskou politickou krízou. Po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej sa ulicami našich miest a obcí začala dvíhať vlna nedôvery a neistoty. Kuciak písal o slovenskej politike, o mafii, o lokálnych podvodoch a o mnohých ďalších špinavostiach. Vo svojich článkoch sa rovnako nevyhýbal ani osobe kontroverzného slovenského podnikateľa Mariána Kočnera, ktorý sa mu v určitom čase dokonca aj vyhrážal a ku ktorému dnes vedú stopy v tejto vražde.

Túto vlnu nedôvery a neistoty začali v skutku expresnej rýchlosti využívať organizátori podujatí Za slušné Slovensko a tiež aj parlamentná opozícia prostredníctvom tlačoviek vo vysokej frekvencii či prezident SR, ktorý začal hanlivo označovať Slovensko ako „mafiánsky štát“ a tiež s vysokou pravidelnosťou podkopával dôveryhodnosť súdov, polície a prokuratúry.

Kým sa opozícia, prezidentský palác a rozvášnená ulica predbiehali v tom, kto ako prvý vynesie čo najtvrdší súd a už vopred vedeli, kto za vraždou stojí a komu mala slúžiť vládna koalícia prežívala veľmi turbulentné obdobie. Prvými krokmi, ktoré vláda SR vykonala bola personálna reflexia niektorých členov vlády a úradu vlády. Nasledovali rozsiahle koaličné rokovania o tom, čo sa bude v krajine vlastne diať. Na výber boli dve možnosti – predčasné voľby a úradnícka vláda vedená prezidentom alebo pokračovanie demokratickej vládnej koalície s určitými zmenami. A v tomto prípade nastáva zlom, ktorý jasne ukazuje, komu v politickej kríze po vražde Kuciaka išlo o zachovanie stability a bezpečnosti na Slovensku a kto sa chcel prostredníctvom tejto tragédie len dostať k moci.
Ani správanie dvoch najvyšších ústavných činiteľov – Andreja Kisku a Roberta Fica – nebolo počas politickej krízy totožné.

Prezident nereagoval okamžite a zostal ešte pár dní po oznámení vraždy na lyžovačke v Rakúsku. Rovnako tak po celý čas neprispieval k upokojeniu situácie a vášní, ktoré sa dvíhali medzi občanmi, naopak svojimi vyjadreniami o mafiánskom štáte, nedôvere ľudí v políciu, súdy, prokuratúru a štátnu moc do veľkej miery rozširoval chaos, ktorý tu bol už aj tak veľký. Veľmi podivným úkazom boli aj návštevy zástupcov iniciatívy Za slušné Slovensku v prezidentskom paláci, kedy práve po jednej návšteve diametrálne zmenili svoje stanovisko a zrušili jeden protest. Pri rekonštrukcii vlády a pokuse o zostavenie novej vlády Petrom Pellegrinim sa podľa niektorých odborníkov na ústavné právo dopustil prezident porušenia ústavy, kedy nevymenoval navrhovaného kandidáta na ministra, pričom ústava jasne uvádza, že prezident buď menuje alebo odvoláva, nie nevymenuje podľa svojej vôle, natoľko silné kompetencie mu naša ústava nedáva. Prezident neprestal s útokmi proti štátu a štátnym mocenským orgánom ani po vymenovaní novej vlády a nového policajného prezidenta či ministra vnútra. Objektívne by sa dalo pôsobenie prezidenta počas krízy zhodnotiť ako nedostatočné, s tým že výkon svojej funkcie nezvládol, pretože porušil ústavu a miesto toho, aby ľudí spájal a bol prezidentom všetkých občanov sa priamo postavil na stranu opozície a svoju rétoriku smeroval prevažne voči predstaviteľom strany SMER-SD ako politickému konkurentovi, čo sa na nadstraníckeho prezidenta nepatrí.

Vtedajší premiér Robert Fico sa naopak správal od zverejnenia správy o vražde Jána Kuciaka veľmi opatrene. Po celý čas jeho rétorika smerovala k tomu, aby občania zachovali pokoj a nepodliehali vášňam, aby nechali políciu a vyšetrovateľov pracovať a sústredili sa len na dolapenie páchateľa. Lavíroval na veľmi tenkom ľade pod paľbou kritiky opozície a ulice, ktoré mu nepriamo pripisovali zodpovednosť za Kuciakovu vraždu, i keď tomu chýba logika, keďže subjekt, ktorý touto vraždou najviac stratil bol práve Smer. Vtedajší premiér pociťoval tlak z vonku a rovnako tak aj silný tlak z vnútra koalície, čo ma nemalý vplyv na tvorbu rozhodnutí. Krokom vedľa pre Roberta Fica mohlo byť položenie milióna eur v hotovosti na stôl v úrade vlády s ozbrojeným ochrankárom v pozadí za prítomnosti médií a tiež jeho priame spojenie vraždy a protestov s americkým finančníkom maďarského pôvodu Georgom Sorosom, za čo vyslúžil kritiku od svojho koaličného partnera Most-Híd. Práve táto kritika zo strany koaličného partnera postavila Roberta Fica pred dilemu, či obetovať demokraticky zostavenú koalíciu a pripustiť nové voľby, ktoré by sprevádzala vláda nedemokratickej úradníckej vlády vedenej prezidentom Kiskom. V tomto prípade sa Fico rozhodol potlačiť svoje ego a osobné záujmy a z pozície premiéra rezignoval, čím umožnil zostaviť vládu na demokratických základoch Petrovi Pellegrínimu. Tento krok môžeme od Roberta Fica považovať ako skutočne štátnický, pretože obetoval sám seba, aby uchoval demokratické princípy a svojim spôsobom previedol Slovensko cez celú politickú krízu, bez toho aby sa na ulici vyvolali nepokoje alebo sa dramaticky zhoršilo vnímanie Slovenska v očiach medzinárodnej komunity.

Dnes nám ponúka generálna prokuratúra a polícia prvé hmatateľné výsledky vyšetrovania tejto vraždy, do ktorej sa zapojil celý rad medzinárodných vyšetrovateľských zložiek. Bolo obvinených viacero ľudí, z ktorých niektorí sú obvinení s možnosťou doživotného trestu. Stopa vraždy vedie do západoslovenského podsvetia a k niektorým pochybným podnikateľom.

Ak si teda zhodnotíme čo sa stalo od začiatku politickej krízy spôsobenej vraždou Jána Kuciaka až do dnes, môžeme podľa objektívnych informácií konštatovať, že Slovensko zostalo stabilnou krajinou, rešpektujúcou demokratické princípy. Ako morálny a politicky najzdatnejší element sa počas celého trvania krízy až do dnes ukázal bývalý predseda vlády SR Robert Fico, ktorý od začiatku upokojoval vášne občanov, vyzýval na rešpektovanie polície a vyšetrovateľov a svojim rozhodnutím podať demisiu na post premiéra previedol Slovensko bezpečne cez rozbúrené a nebezpečné časy jednej z najväčších politických kríz, ani počas ktorej Slovensko nestratilo svoju tvár.

Politické skúsenosti Roberta Fica preukázané počas tejto krízy v kombinácii s výsledkami vyšetrovania Kuciakovej vraždy dokazujú, že Robert Fico práve získal a potvrdil sovju legitimitu opäť riadiť Slovensko.

Táto stránka ukladá malé súbory (Cookies) na vašom zariadení. Tieto súbory cookie sa používajú na sledovanie počtu uživateľov našich webových stránok v súlade s Európskym nariadením o všeobecnom ochrane údajov. Ak sa rozhodnete odmietnuť akékoľvek budúce sledovanie, v prehliadači sa vytvorí súbor cookie, ktorý si túto voľbu zapamätá na jeden rok.

Prijať alebo Odmietnuť