Dvojaký meter pravicovej opozíce

Slovenská pravicová opozícia často a rada používa dvojaký meter. Keď je to potrebné, tak sa z opozičných politikov stanú nositelia pravdy, morálky a demokratických princípov. Keď je to potrebné, vedia plamenne ukazovať na každú pomyslenú krivdu, ktorá sa stane ktorémukoľvek občanovi. Vždy nezištne, z presvedčenia. Celé toto divadlo sa však končí v momente, kedy sa opozícia dostáva k moci, prestáva z nej byť opozícia a začne uplatňovať moc.

Iné to nebolo ani v prípade, ktorý sa odohral v Košickom samosprávnom kraji (KSK). Bývalý učiteľ, teraz už pán poslanec Žarnay sa dostal na do poslaneckej lavice národnej rady raketovo rýchlo. Využil na to svoju pozíciu ukrivdeného pedagóga, ktorého vraj „šikanovalo“ vedenie školy. Šikana sa vraj prejavila v tom, že pán poslanec počas svojich učiteľských čias MUSEL čakať v rade na obed spolu so žiakmi alebo s nimi musel dokonca sedieť za jedným stolom a obedovať. Čo je všade inde vo sveta bežnou vecou, venovať sa žiakom aj mimo hodín, zobral pán poslanec Žarnay ako šikanu. V skutku podivuhodné, ale asi aj rovnako efektívne, keďže je dnes z neho poslanec.

Pán poslanec bojoval ako učiteľ za demokratické právo rady školy zvoliť si riaditeľa školy. Stredné školy zriaďujú župy a preto má župan právo veta pri menovaní radou zvoleného riaditeľa. Keď boli pán Žarnay a terajší župan, pán Trnka v opozícií, označovali použitie práva veta županom ako jasne nedemokratický nástroj, ktorý škodí školskej samospráve. Zvolávali tlačovky, zverejňovali vyhlásenia a poukazovali na stav bezprávia. Karta sa však postupne začala obracať a dotyční páni si vysypali celý popol na hlavu. Ako?

Rastislav Trnka sa stal županom v KSK a pán Žarnay bol jeho programovým stratégom pre oblasť školstva. Na miestnej škole si rada danej školy zvolila riaditeľa, pána Lukácsa, ktorého však pán župan Trnka do tejto pozície nevymenoval. Hádajte ako to urobil. Samozrejme, že využil právo veta, ktoré pred tým spolu s pánom Žarnayom výdatne kritizovali. Celá ich póza bojovníkov za demokraciu sa tak končí v momente, kedy môžu vykonávať mocesnké rozhodnutia a už nie sú v opozícii. Nič na tom nezemnil ani fakt, že si rada školy zvolila pána Lukácsa za riaditeľa aj na druhý pokus a to všetkými 14 hlasmi, dokonca aj hlasom zástupcu župy.. Pre oživenie si pripomeňme výrok pána Žarnaya, ktorý mal pred dvoma rokmi.

„Právo veta starostu, primátora či následne miestnych poslancov hlasujúcich v kvalifikovanej väčšine voči legitímne navrhnutému kandidátovi na post riaditeľa školy či školského zariadenia pri dodržaní všetkých zákonných podmienok sa javí ako hrubý zásah do demokratickej samosprávy školy a školského zariadenia. Právo veta dáva priestor nielen politizácii tohto prostredia, ktoré by a priori malo zostať apolitické, ale aj klientelizmu a osobným predsudkom.“

Ale prečo to vlastne títo páni robia? Prečo nerešpektujú demokratické princípy samosprávy? Odpoveď je jednoduchá. Pretože sa blížia komunálne voľby. Prvé nevymenovanie do funkcie si dotyčný páni obhajovali tým, že istý pán Papp, pohybujúci sa rovnako v oblasti školstva, podal na Lukácsa trestné oznámenie za to, že výberové konanie, ktorým prešiel na post riditeľa školy vraj nebolo čestné. Toto trestné oznámenie bolo príslušnými orgánmi zmietnuté zo stola ako neopodstatné. Ale aj tak sa na jeho základe župan Trnka rozhodol nevymenovať Lukácsa. Žarnay tomu zatlieskal a povedal, že je to správne. Pri tom neexistuje žiadny racionálny dôdov prečo by to malo byť správne a najmä prečo je „správne“ takýmto spôsobom porušovať demokratické princípy, čo pred tým, z pozície opozičných poslancov, aktívne kritizovali.

Pravda sa ukázala až neskôr, keď sa zistilo, že pán Žarnay a pán Papp spoločne kandidujú do mestského zastupoteľstva v Košiciach za stranu SPOLU. Vylúčením a dehonestovaním Lukacsa sa rozhodli vytvoriť ďalší dômyslený príbeh, kde by oni sami figurovali ako morálne autority zabraňujúce páchaniu krivdy. Týmto spôsobom pravdepodobne očakávajú, že ich za to voliči okamžite „katapultujú“ do poslaneckých lavíc. Škoda len, že po tak krátkom čase robia presne to, čo pred tým kritizovali. Niektorí tomu hovoria pokrytectvo.

Aj toto je príbeh povahy našej opozície. Či už je v parlamente alebo na regionálnej úrovni. Najprv sa je členovia správajú ako príklad morálnej čistoty, ale ako náhle dostanú do rúk moc, začnú robiť všetko to, čo pred tým kritizovali. A potom je to hlavne na zamyslenie občanov, či skutočne zaslúžia ich dôveru a nebudú robiť presný opak toho, čo vo svojich predvolebných programoch sľubovali. Pretože väčšinou to tak aj naozaj býva.  

Táto stránka ukladá malé súbory (Cookies) na vašom zariadení. Tieto súbory cookie sa používajú na sledovanie počtu uživateľov našich webových stránok v súlade s Európskym nariadením o všeobecnom ochrane údajov. Ak sa rozhodnete odmietnuť akékoľvek budúce sledovanie, v prehliadači sa vytvorí súbor cookie, ktorý si túto voľbu zapamätá na jeden rok.

Prijať alebo Odmietnuť