Časy kedy treba ukázať zodpovednosť

V posledných týždňoch sme zaregistrovali množstvo diskusií medzi zástupcami koalície a opozície, rovnako ako aj niekoľko tlačových konferencií z oboch táborov. Forma je v oboch prípadoch rovnaká, rozhodujúci je obsah. Pretože, ak dvaja robia to isté, nemusí to byť vždy to isté. A presne to platí v tomto prípade..

V týchto dňoch sme si pripomenuli sté výročie vzniku Československej republiky a rovnako tak aj sté výročie podpisu Deklarácie Slovenského národa (Martinská deklarácia). Ak sa vrátime o spomínaných sto rokov naspäť, ocitneme sa v Európe zničenej po prvej svetovej vojne a ľudsky podstatne vyprázdnenej. Ocitneme sa v Európe, v ktorej sa postupne rúcali stáročné monarchie ako domčeky z karát. Zmena visela vo vzduchu a napätie bolo také veľké, že sa „dalo krájať.“

Slováci žil v Uhorsku pod vládou Maďarov, Česi žili v Rakúsku pod vládou Rakúšanov. Rok 1918 bol obdobím zlomu, kedy sa rozhodovalo o budúcnosti Európy. Bolo to obdobie zlomu, kedy sa rozhodovalo o budúcnosti Čechov a Slovákov a to si vtedy každý veľmi dobre uvedomoval. Museli sme ponúknuť to najkvalitnejšie čo sme vtedy mali a spoločne sa zomknúť za dosiahnutie spoločného cieľa – vytvorenie samostatného štátu Slovákov a Čechov bez nadvlády iných štátov.

V tom čase za náš spoločný štát bojovali také osobnosti ako Milan Rastislav Štefánik, Tomáš G. Masaryk, Eduard Beneš, Milan Hodža či Emanuel Lehocký. Štefánik spolu s Masarykom boli štátnici svetového formátu so všeobecným rešpektom a autoritou. Viete si preto predstaviť, kde by sme mohli byť dnes, keby spomínaní páni v tej dobe nežili? Kde by sme dnes boli, keby sa za náš spoločný cieľ nemal kto kvalitný postaviť a presadzovať naše záujmy naprieč svetovými veľmocami? Možno by sme ešte stále patrili pod Rakúsko-Uhorskú monarchiu. A možno aj čosi horšie. Kto vie..

Podstatná je však hlavná pointa. V časoch, kedy postavenie Čechov a Slovákov nebolo vôbec jednoduché a Európa bola zničená, postavili sa za naše záujmy tak silní a kvalitní ľudia, že dokázali svojou snahou a aktivitou presadiť všetko, čo sme požadovali.

Dnes síce nie sme v Európe vo vojne, ani po vojne, ale situácia je v niečom až príliš podobná. Stále musíme bojovať a chrániť naše miesto vo svete. To, že máme samostatný štát nie je žiadna samozrejmosť. Aj dnes sa objavujú hlasy, dokonca hlasy z vnútra republík o tom, že by sme ako štáty vôbec nemali existovať. Tieto názory sú veľmi nebezpečné, pretože ak sa v Európe zhorší geopolitická klíma a zástupcovia domácich protinárodných a protištátnych skupín budú mať silné postavenie, ukážu tým zelenú pre vstup vojakov cudzích mocností na naše územie a môžeme rýchlo prísť o všetko čo sme storočia budovali. Otázka je teda nasledovná: Máme v súčasnosti tak kvalitných ľudí, ktorí by sa dokázali postaviť za naše záujmy a obhajovať ich? Máme tak kvalitných ľudí, aby sme sa prostredníctvom ich práce a aktivity ubránili podobným tendenciám a pri tom si dokázali presadiť svoje? 

Odpoveď je určite áno! Lenže, kto sú tí ľudia? Pozrime sa na to prostredníctvom príkladov a vráťme sa na začiatok tohto článku. Posledné týždne vidíme tlačové konferencie koalície a opozície. Oba tábory ich robia preto, aby zaujali voliča a po voľbách dokázali uchopiť moc a zostaviť vládu, teda reprezentovať Slovensko.

Tlačové besedy koalície, napríklad strany Smer-SD, boli najmä o sociálnych opatreniach, ktoré prezentoval Robert Fico a ktoré sa majú realizovať v tomto čase alebo o tých, ktoré majú prísť do konca volebného obdobia. Naproti tomu tlačové besedy opozície, napríklad strany SaS, ktoré viedol poslanec Rajtár boli o podvodoch so zlatom, na ktoré sa vraj uplatňovali fiktívne odpočty DPH, až kým sa nezistilo, že na investičné zlato sa DPH nevzťahuje.

Druhou vecou sú diskusné relácie. V jednej z nich sa objavili predsedovia najsilnejších parlamentných strán Smeru a SaS, Robert Fico a Richard Sulík. Fico hovoril o sociálnych opatreniach, kým Sulík posielal Fica bezdôvodne do basy.  Rovnako tak sa môžeme vrátiť k momentu, kedy bol Richard Sulík predsedom NR SR a privítal zahraničnú návštevu, jedného afrického kráľa slovami „Hello mrs. King,“ kým naproti tomu počas kandidatúry Roberta Fica na prezidenta si pre neho pripravil rakúsky kancelár príhovor v slovenčine.

Tak si to teda zhrňme. Na jednej strane máme na Slovensku nekompetentnú opozíciu, ktorá sa snaží zo všetkého urobiť kauzu, aj keď to nemá podložené nijakými dôkazmi a vymýšľa si, len aby sa mohla dostať k moci. Na druhej strane máme skúsených politikov, najmä Fica, ktorý neustále hovorí len o zlepšení životnej úrovne všetkých Slovákov, hovorí o tom, aby sme boli v zahraničí rešpektovaní a ako sa treba deliť s ľuďmi o to, keď sa štátu darí.

Čo si myslíte vy? Kto by bol v časoch kedy treba ukázať zodpovednosť dosť kvalitnou silou na to, aby mohol hájiť naše záujmy, bojovať za nás a dopomáhal presadzovať to, čo chceme? Má to byť opozícia, ktorá už roky robí len negatívnu politiku alebo strany a politici, ktorým ide o hodnoty a princípy dobrého mena Slovenska v zahraničí? Odpoveď je zdá sa jasná..      

 

Táto stránka ukladá malé súbory (Cookies) na vašom zariadení. Tieto súbory cookie sa používajú na sledovanie počtu uživateľov našich webových stránok v súlade s Európskym nariadením o všeobecnom ochrane údajov. Ak sa rozhodnete odmietnuť akékoľvek budúce sledovanie, v prehliadači sa vytvorí súbor cookie, ktorý si túto voľbu zapamätá na jeden rok.

Prijať alebo Odmietnuť