Fico vs. Sulík – komentár k víkendovej politickej diskusii

Cez víkend sa v priestoroch TA3 odohrala diskusná relácia „V politike“, ktorej hosťami boli predsedovia dvoch najsilnejších strán na Slovensku: Robert Fico ako predseda Smeru-SD a Richard Sulík ako predseda SaS. Diskutovalo sa na rôzne témy a treba uznať, že po väčšinu relácie relatívne vecne a konštruktívne. Po dlhej dobe sme vlastne mohli byť svedkami diskusie, v ktorej nebolo cieľom poukazovať na škandály a informácie šírené politickými bulvárnymi plátkami, alebo len okrajovo. Diskusia sa naopak niesla v duchu súperenia pravice a ľavice, čo je na dnešnej politickej scéne, plnej nezávislých, centristov a polobláznov, celkom raritou.

V diskusii sa jednoznačne ukázal rôzny pohľad strán na sociálne opatrenia, ktoré ľavicová strana Smer-SD počas vládnutia zaviedla. Je logické, že prudko ekonomicky pravicová strana SaS má problém so všetkým, čo ľudia dostanú zadarmo. Treba uznať, že argumentácia Richarda Sulíka nebola vždy prázdna, ako sme na to pri dnešných opozičných stranách zvyknutí.

Prvou témou, celkom logicky, bolo najnovšie sociálne opatrenie súčasnej vlády, ktoré zabezpečuje obedy zadarmo pre približne pól milióna detí a žiakov. Kritika Richarda Sulíka sa opierala o 3 základné body. Obedy budú vraj úplne zbytočne podávané aj deťom z bohatých rodín, kapacity jedální majú byť nedostatočné na to, aby sa v nich mohlo toľko detí stravovať a posledný, asi najprijateľnejší argument, je ten, že deti si tento systém nebudú vážiť, neodhlásia si dopredu obed, pokiaľ na neho nepôjdu a ten jednoducho prepadne.

Argument ohľadom podávania obedov bohatým deťom Robert Fico celkom umne zamietol. Je pravdou, že v škandinávskych krajinách tento model podávania obedov zdarma najchudobnejšej vrstve detí skúšali, no v konečnom dôsledku museli prejsť na systém, ktorý naša vláda u nás zaviedla. Chudobné deti sa totižto hanbili chodiť na obedy zadarmo, lebo svoju chudobu jednoducho nechceli dávať najavo a podľa našej mienky je to určite pochopiteľné. Argument týkajúci sa kapacít jedálni je už lepší, no treba dodať, že je len na školách, že aký systém stravovania si nastavia. Deti totižto nemusia chodiť naraz na obed. Niektoré môžu chodiť napríklad po piatej hodine, iné po šiestej, no a ďalšie počas družiny. Materských škôl sa argument netýka, keďže tam sa toto opatrenie netýka celého zariadenia, ale len posledných ročníkov. Zneužívanie zo strany detí je naozaj rizikom a je výzvou do budúcnosti, aby sa na školách nastavil systém, ktorý toto riziko eliminuje. Ak žiak napríklad nepríde na obed a neodhlási si ho dopredu, mal by za obed zaplatiť.

Následná debata sa prehupla skôr do ekonomickej roviny, v ktorej by mal byť Sulík viac doma, teda aspoň v porovnaní s Ficom. V debate sa však Sulíkove ekonomické vzdelanie zas až tak neodrážalo. To, čo bolo veľmi výrazné, boli rozdielne pozície politikov na pomyselnej politologickej mape. Sulík sa dotkol najmä potreby zvýšiť životnú úroveň a znížiť daňové príjmy na osobu. Tie mali oproti roku 2012 stúpnuť z 2070 Eur/rok na 2861 Eur/rok. Treba však zdôrazniť, že ako sa tieto dáta počítajú. Celkové daňové príjmy štátu vydelíme počtom daňových poplatníkov v krajine. No a tu je nutné skonštatovať, že zvýšené daňové príjmy na osobu môžu byť dosť pravdepodobne aj výsledkom progresivity daňového zaťaženia, ktorú „smerácke“ vlády zaviedli. V praxi to znamená, že sa daňové zaťaženie až tak chudobnejšej časti nezvyšuje, no citeľne sa zvyšuje bohatým, čo má za následok aj zvýšené daňové príjmy na osobu – nedajme sa teda „opiť rožkom“, keďže tento ukazovateľ hovorí akurát tak o priemernej sume. Zároveň súhlasíme, že je pozitívne, ak sa životná úroveň zvyšuje, no Sulík divákovi absolútne nevysvetlil, že akým spôsobom sa životná úroveň merala na vizualizácii, ktorú divákom ukázal a už vôbec nenavrhol, že ako by sa mala zvýšiť. Podľa našej mienky však nie je možné, aby životná úroveň stagnovala a už vôbec nie pri tom množstve sociálnych opatrení, ktoré táto vláda ponúka.

Debata priniesla viacero bodov, ku ktorým nie je až tak potrebné vyjadriť sa podrobne. Je logické, že príspevky na školy v prírode a lyžiarske výcviky, vlaky zadarmo, alebo zastropovanie veku odchodu do dôchodku, sú opatrenia, na ktoré je sociálno-demokratický Smer hrdý. Je zároveň logické, že SaS k týmto témam prichádza s argumentami, že sú opatrenia neefektívne a že by radšej miesto toho plošne znížili napríklad dane, alebo by zvýšili daňový bonus. Debata sa už ďalej niesla v duchu súboja plošných pravicových opatrení so selektívnymi ľavicovými, rovného pravicového zdanenia s progresívnym ľavicovým zdanením, no a v neposlednom rade prišli aj nejaké osobné útoky.

R. Fico v nich narážal najmä na Sulíkove povalenie Radičovej vlády, alebo na teplé rožky, ktoré Sulíkovi chýbajú každé ráno, keď je sviatok. Sulík naopak útočil cez Ficov drahý byt, narážky na Sorosa, alebo na jeho náhly odchod z postu premiéra. Sulík pri tom používal citáty z Ficových vyjadrení v rokoch 2002 a 2009, čo nám v tomto prípade prišlo trochu smiešne a netaktné.

Na záver by sme chceli položiť otázku do diskusie, ktorá je veľmi podstatná. Ako chce SaS presadzovať svoje návrhy, keď sa vo väčšine svojho programu nezhoduje s potenciálnymi koaličnými partnermi a to ani na úrovni základných opatrení? Napríklad pri veku odchodu do dôchodku má SaS vyslovene iný postoj ako potenciálny koaličný partner OĽaNO a nezdá sa nám, že by jedna zo strán bola ochotná v prípade rokovaní ustúpiť. 

Táto stránka ukladá malé súbory (Cookies) na vašom zariadení. Tieto súbory cookie sa používajú na sledovanie počtu uživateľov našich webových stránok v súlade s Európskym nariadením o všeobecnom ochrane údajov. Ak sa rozhodnete odmietnuť akékoľvek budúce sledovanie, v prehliadači sa vytvorí súbor cookie, ktorý si túto voľbu zapamätá na jeden rok.

Prijať alebo Odmietnuť