Sorosove dievča Farská

Ako sa malé dieťa dokáže dostať na titulky väčšiny mienkotvorných denníkov na Slovensku a to bez nejakého zásadného úspechu? Odpovedať by nám na to možno mohla Karolína Farská, ktorej príbeh je na prvý pohľad až neuveriteľný. Po bližšom preštudovaní jej príbehu však opäť musíme skonštatovať, že je súčasťou premysleného plánu ako zmeniť na Slovensku vládu, celkové fungovanie krajiny, umiestnenie moci, ale aj celkový systém a to tak, aby vyhovoval určitým zahraničným činiteľom.

Karolína Farská bola ešte nedávno obyčajnou študentkou gymnázia v Dubnici nad Váhom. Dnes vedie veľké protesty, ktoré sú niekedy nazývané aj protislovenskými. Rozsiahle protikorupčné protesty a protesty za slušné Slovensko boli niečím, čo sa objavovalo na popredných stránkach mienkotvorných médií naozaj dlho a máme pocit, že táto vlna sa bude vracať až dovtedy, kedy koordinovaný postup rôznych činiteľov nebude úspešný, alebo odhalený. Ako sa však dieťa z gymnázia v Dubnici nad Váhom dostane až na čelo mediálne veľmi poháňaných protestov? Len tak na okraj, naschvál nepíšeme, že samotné protesty boli rozsiahle, pretože médiá a prezident pravidelne klamali o počte ľudí, ktorí sa na protestoch mali zúčastniť.

Samozrejme, že podobne významná pozícia si vyžaduje patričnú prípravu a keď sa na ten príbeh pozeráme, máme pocit, že by sme to mohli nazvať až výchovou. Myslíte si, že sa Karolína Farská a Dávid Straka (ďalší organizátor protikorupčných protestov) stretli len tak niekde na čaji v meste a začali sa rozprávať o politike? To určite nie. Nápad zorganizovať protesty s takouto mediálnou pozornosťou za normálnych okolností nevzniká v hlavách ich organizátorov, ale niekde „vyššie“ – na základe myšlienok sponzorov – v tomto prípade pravdepodobne v hlavách ľudí blízkych globálnemu oligarchovi Sorosovi a jeho rôznym spolupracovníkom. Straka a Farská majú od začiatku svoj určený imidž. Farská má pôsobiť ako jemne zakríknuté mladé dievča s dušou oddanou ľudu, zatiaľ čo Straka (ktorý mimochodom mal školskú tašku aj pri návšteve ústavného činiteľa, aby náhodou niekto nezabudol, že je to chudáčik stredoškolák) má pôsobiť ako naivný mladý chalan s ideálmi, ktoré ešte nie je neskoro plniť. Inak, viete o tom, že tento chlapec nikdy nemal v pláne ostať na Slovensku?

Farská vydala svoj prvý a jediný blog v roku 2016 na tému Hlávkovej rebélie na ministerstve zahraničných vecí. Vzhľadom na to, že aj o tejto osobe sme mali pocit, že je platená ľuďmi bažiacimi po zmene, to do seba pekne zapadá. Dievča Farská potom ako stredoškoláčka napísala blog, v ktorom nie len že obhajuje Hlávkovú, ale ako keby robí kampaň Kiskovi, privatizácii, opozícii a imigrácii – jednoducho išla jednoznačne proti vláde. Tento blog sa objavil na stránkach Denníka N a mal obrovský úspech. Dodnes sa považuje za jeden z najčítanejších a preberali ho rôzne mienkotvorné médiá, ktoré by sme dnes mohli nazvať Kiskovými. Skúsme si dať ruku na srdce, mohol by dosiahnuť blog úplne neznámej osoby, naviac bez kontaktov, takýto úspech? To ťažko.

Ďalšia časť príbehu je už o tom, kam sa to vo väčšine prípadov týchto mladých, zanietených a slušných uberie. SDA (Slovenská debatná asociácia) je asociácia založená Sorosovou Nadáciou otvorenej spoločnosti (tá má vo svojej minulosti riaditeľov ako Iveta Radičová, alebo Rudolf Chmel, ktorého dcéra je manželkou Kiskovho syna) . Toto nie sú žiadne konšpirácie, ale informácia, ktorú nájdete na stránkach samotnej SDA. Okrem toho je SDA zakladajúcim členom IDEA, ktorú financujú Sorosovské mimovládne organizácie. Riaditeľom SDA je „prekvapivo“ opozičný politik Martin Poliačik.

Aby sme sa vrátili k Farskej, väčšina mladých ľudí (ako ona), spolupracujúcich s prokiskovským krídlom na Slovensku, si prešla cez SDA. Tá navonok učí ľudí kriticky myslieť, vedieť argumentovať a viesť debatu na vysokej úrovni, no v skutočnosti učí ľudí kriticky myslieť voči Rusku, tradícii a náboženstvu a nekriticky myslieť voči USA, západu a liberalizmu. Jednoducho, pred použitím si tých mladých ľudí potrebujú naprogramovať.

Konečným cieľom je zmena vlády a z dlhodobého hľadiska aj celého systému. Ľudia ako Farská sú len pešiaci, ktorí slúžia pre tento cieľ. Práve preto s nimi komunikujú ľudia ako Monika Tódová, ktorí ich majú neustále pod kontrolou, aby nerobili také prešľapy ako Straka, ktorý nevedel opísať o čom ú kauzy (Gorila, Bašternák), na ktoré sa protikorupčné protesty snažili upozorniť.