Prezident Kiska arogantne ohrozuje slobodu tlače

Pokiaľ sa v médiách hovorí o arogancii niektorých politikov vo vzťahu k novinárom, väčšinou sa v tzv. mienkotvorných médiách dočítame o tom, že vládni politici ohrozujú slobodu tlače tým, že niektorým novinárom jednoducho nie sú ochotní odpovedať na otázky. Bývalý premiér Fico bol kritizovaný za vyhlásenia, ktorými nahradzoval tlačové konferencie a pri ktorých nebol priestor na novinárske otázky. Čo však dnes robí Andrej Kiska? Presne to isté, dokonca by sme sa vôbec nehanbili skonštatovať, že ešte niečo horšie.

Všimli ste si vôbec, že Kiska už niekoľko mesiacov taktiež nezvoláva tlačové konferencie, ale podáva len vyhlásenia? Fakt, že je prezidentom SR, ho ani náhodou neospravedlňuje, keďže prezident SR nie je v postavení, že by nemusel odpovedať na žiadne otázky novinárov ani verejnosti. Ak by sme tvrdili, že je, žili by sme asi v nejako autoritárskom prezidentskom systéme. Nie, my sme krajina, ktorá je parlamentnou demokraciou a v ktorej by si žiadny politik nemal dovoliť to, čo nám tu predvádza prezident. Rozdiel oproti Ficovi je zjavný, keďže bývalý premiér vyhlásenia aspoň striedal s tlačovými konferenciami. A prezident? Ten jednoducho sám seba zjavne vníma tak nadradene, že žiadny priestor na diskusiu jednoducho nepripúšťa.

Kiska má pri tom verejnosti čo vysvetľovať a to nie len v súvislosti s výkonom svojej funkcie, ale aj v súvislosti s jeho podnikaním a s pozemkami, ktoré vlastní. Ako prezident odmieta vymenovávať ústavných sudcov, ktorých mu odhlasoval parlament, pri tom Ústava nehovorí o tom, že prezident by mal byť tým, kto rozhoduje o vhodnosti kandidátov a už vôbec nie o tom, že by jeho rozhodnutie malo byť nadradené rozhodnutiu parlamentu. Nežijeme predsa v prezidentskom systéme. Niekedy sú v jeho prejavoch dokonca náznaky spochybňovania ústavného súdu, čo je z pozície prezidenta absolútne neprijateľné.

Mimo jeho prezidentovanie musíme spomenúť niekoľko ďalších závažných záležitostí, ktoré prezident má novinárom vysvetľovať. Vážne usvedčenie z daňového podvodu, podozrenia z podvodov s pozemkami pod Tatrami, alebo úžernícke podnikanie v minulosti. Takto by sme mohli pokračovať aj na ďalších pár odstavcov.

Je poľutovania hodné, že musíme skonštatovať, že chyba nie je len na prezidentovej strane. Existuje totižto skupina novinárov (áno, presne tí s tými odznakmi s menom novinára, o ktorého by počas jeho života ani nezakopli), ktorí prezidentovi vyslovene slúžia. Sú to dokonca často mienkotvorné redakcie s veľkým vplyvom medzi mladými ľuďmi a ľuďmi v strednom veku. Takí novinári dokonca ani len necítia potrebu sa prezidenta niečo pýtať a taktiež máme podozrenie, že keď už prezident pre niekoho z nich spraví rozhovor, otázky pripravuje jeho kancelária. Spomeňme si napríklad na Tódovej rozhovor s Kiskom ohľadom jeho daňových podvodov. Na iných je Tódová veľmi tvrdá a priama, no Kisku v rozhovore vyslovene ofukovala a pomaly až ľutovala. Jednoducho povedané, nulová profesionalita zo strany prezidenta aj novinárov.

Prezident teda podáva len vyhlásenia, nediskutuje a nepripúšťa žiadne neplánované otázky a už vôbec nie od novinárov, ktorí nie sú na rozdiel od takej Tódovej jeho poskokmi. Pri tom si však robí už niekoľko mesiacov kampaň, nie prezidentskú, ale už čisto politickú a na úrovni budúcej politickej strany… preto ohrozuje slobodu tlače a vlastne aj slobodu ako takú, lebo sám seba postavil do role politika, pre ktorého neexistujú otázky.