Novinársky mainstream je plný cenzúry

Novinári hlavného prúdu mávajú po celom svete najväčší vplyv na pohľad verejnosti na rôzne problémy v spoločnosti. Sú združení v rôznych médiách, ktoré zvykneme nazývať zo zrejmých dôvodov mienkotvornými. Problém však nastane, keď sa v mienkotvornom médiu objaví novinár, ktorý má na niektoré témy iný názor ako zbytok redakcie, resp. ako činitelia, ktorí toto médium financujú. Nasleduje cenzúra, obmedzovanie novinárskej slobody a niekedy dokonca aj vyhrážky a výpoveď – áno, aj taký je tzv. „nezávislý“ novinársky mainstream dnešného moderného sveta.

Dočítali sme sa o niekoľkých prípadoch zo západu, ktoré sú pozoruhodné. Mainstreamové médiá sa nás totižto snažia presvedčiť, že hlásajú myšlienky slobody, demokracie, liberalizmu a nezávislosti. Skutočnosť je však, zdá sa, veľmi odlišná od takýchto vyhlásení. Viete, dostáva nás, že ako často médiá ako Denník N, SME, alebo TREND, upozorňujú na prešľapy voči moderným hodnotám a to predovšetkým na prešľapy ruské, alebo prešľapy hocijakej vlády, ktorá nie je vyslovene prozápadná. Voči západným vládam a vlastne aj západu celkovo, v týchto médiách nič nenájdete.

Buď veríme, že sú novinári v týchto redakciách poloslepí vo vnímaní reality, alebo sa na vec pozrieme trošku komplexnejšie, pozrieme sa, že kto tieto médiá financuje a dôjde nám, že sa nám tu pod rúškom slobody, demokracie, nezávislosti a liberalizmu vytvorila sieť médií a novinárov, ktorá je plná cenzúry, podľa niektorých dokonca silnejšej ako tomu bolo pred rokom 89.

Michael Klonovsky, novinár slovanského pôvodu, pochádza z bývalej NDR, kde zažil cenzúru v dostatočnej miere a vie ju kvalifikovane porovnať s cenzúrou, ktorá sa deje dnes. Po páde železnej opony sa rozhodol usadiť v západnom Nemecku, od ktorého mal na základe kolujúcich informácii veľké očakávania a to práve v otázke dodržiavania ľudských práv a slobôd. To, čo ho na tom vytúženom západe čakalo, však netušil. V demokratickom svete začal pracovať ako novinár vo Focuse. Čoskoro však zistil, že nie je všetko tak, ako čakal. Redakcia vraj mala jasné pokyny niekde zhora a na jej každodennej práci sa to jednoznačne prejavovalo. Príspevky boli kontrolované, prepisované, cenzurované a mazané. Všetko to bolo spojené s vyhrážkami a vyhadzovaním rôznych zamestnancov, ktorí neboli dostatočne mainstreamoví. Takýchto výpovedí na internete nájdete naozaj veľa.

Podobné pomery by mali panovať v nemeckom denníku Spiegel, ktorý sa v poslednej dobe „vyznamenal“ najmä cenzurovaním jednej veľmi úspešnej knihy. Spiegel sám o sebe hovorí, že je absolútne nezávislým a objektívnym denníkom. Ukazuje sa však, že pravda to nebude. Spiegel vydáva tzv. Bestsellerliste, v ktorom pravidelne uvádza najlepšie a najpredávanejšie knihy. V tomto zozname sa na 6. mieste nachádzala kniha Finis Germania od Rolfa Petra Sieferleho. Táto kniha však bola zo zoznamu vymazaná ihneď, ako sa zistilo, že ide o kritickú a docela antimainstreamovú knihu, čo sa samozrejme „niekomu hore“ zjavne nepáčilo. Spiegel tým pádom vlastne čitateľom ukázal, že čo je z ideologického hľadiska „vhodné“ čítať a čo nie a to už nám veľmi nápadne pripomína totalitu.

Z takýchto médií si berú príklad aj spomenuté „nezávislé“ a „objektívne“ médiá, ktoré pôsobia na Slovensku. Pomery v redakciách sú veľmi podobné tomu, čo sme popísali na nemeckom príklade vyššie. Práve preto je veľmi dobré, že vznikajú rôzne nezávislé blogy a stránky, ktoré sú dnes veľmi dobrým prostriedkom na vyjadrenie názoru. Samozrejme, len do momentu, kedy ten blog nemáte na blogových stránkach Denníka N, alebo SME, odkiaľ vám ho vymažú, pokiaľ nie je v súlade s mainstreamom, alebo so záujmami, ktoré tieto redakcie presadzujú. 

Táto stránka ukladá malé súbory (Cookies) na vašom zariadení. Tieto súbory cookie sa používajú na sledovanie počtu uživateľov našich webových stránok v súlade s Európskym nariadením o všeobecnom ochrane údajov. Ak sa rozhodnete odmietnuť akékoľvek budúce sledovanie, v prehliadači sa vytvorí súbor cookie, ktorý si túto voľbu zapamätá na jeden rok.

Prijať alebo Odmietnuť