Militantní žurnalisti

Po vražde investigatívca Kuciaka a jeho snúbenice Kušnírovej sa na Slovensku veľa vecí zmenilo.
V politike, v spoločnosti a pochopiteľne aj medzi novinármi. Ale najmä medzi novinármi sa ani
zďaleka nejedná o zmeny pozitívne.

Novinári kedysi dávno predstavovali morálnu a spoločenskú autoritu. Navyše sa vedeli celkom
obratne a profesionálne pohybovať v množstve odborných tém, ktoré dokázali verejnosti
prezentovať zrozumiteľným slovníkom. Postupne sa po vzore západných liberálnych masmédií stával
zo slovenského žurnalistu egocentricky zameraný fanatik túžiaci šokovať za každú cenu. Navzdory
obrovskému legislatívnemu aj spoločenskému priestoru na prezentovanie slobody slova sa novinári
akoby nechceli uspokojiť s možnosťou robiť svoju prácu slobodne a profesionálne. Honba za čoraz
bombastickejšími titulkami doviedla slovenskú novinársku obec tam, kam by nikdy nemala patriť – do
aktívnej politiky. A potom sa stalo niečo, čo otriaslo celou slovenskou a európskou verejnosťou. Bol
zavraždený novinár spoločne so svojou snúbenicou. Nasledovali udalosti, ktoré v novodobej histórii
Slovenska nemali obdobu. Ale udialo sa aj niečo iné.

Militarizácia. Nie vlády, nie verejnosti, ale žurnalistiky. Z pohľadu ponuky slovenského mainstreamu
sme sa nanešťastie pre nás všetkých dostali do bodu, kedy si de facto nemôžete prečítať nič
hodnotné, pretože nikto z hlavného prúdu nič hodnotné neponúka. V kontexte februárových udalostí
sa z novinárov ako Vagovič alebo Daniš (a mnoho ďalších), ktorí mali svojho času celkom slušnú
profesionálnu a ľudskú povesť stali, jednoducho nazvané, opoziční žoldnieri. Zo smrti svojho kolegu
obviňujú všetko a všetkých bez ohľadu na opodstatnenosť vlastných tvrdení. Prečítať si môžeme iba
komentáre a postoje, z ktorých sa vytratil akýkoľvek povestný novinársky nadhľad. Čítame iba
o neopodstatnenej kriminalizácii v podstate všetkého a všetkých. Možno by bolo vhodné pozrieť sa
do redakčných zrkadiel a zhodnotiť, či aj z ich strany neprišlo k zlyhaniam, ktoré viedli k smrti
nevinných mladých ľudí. To sa však nedeje, aj keď svedomie určite dáva zabrať.

Novinársky názor mal niekedy silnú váhu. Dnes je však slovenský novinár hlavného prúdu v podstate
len chrlič zla, agresivity a subjektivity. Čuduj sa svete, samozrejme výlučne na adresu vlády. Totálne
prešľapy opozície a najmä prezidenta Kisku zostávajú absolútne nepovšimnuté. Slovenský
mainstream sa stal aktívnou súčasťou opozičnej politiky. Verejná podpora opozície a prokiskovské
konanie sa už ani netají… . Iné pomenovanie než militaristi si kedysi seriózni profesionáli a ich
nohsledovia vôbec nezaslúžia. Iba čas ukáže, či sa novinári spamätajú a opäť začnú robiť to, čo je
predmetom ich poslania alebo budú zo seba robiť aj naďalej nájomných žoldákov a z nás
rukojemníkov otrasnej žurnalistiky.

Táto stránka ukladá malé súbory (Cookies) na vašom zariadení. Tieto súbory cookie sa používajú na sledovanie počtu uživateľov našich webových stránok v súlade s Európskym nariadením o všeobecnom ochrane údajov. Ak sa rozhodnete odmietnuť akékoľvek budúce sledovanie, v prehliadači sa vytvorí súbor cookie, ktorý si túto voľbu zapamätá na jeden rok.

Prijať alebo Odmietnuť