Smrteľné hriechy Andreja Kisku

Pestovaný imidž je v prostredí politiky veľmi dôležitým aspektom, ktorý aj napriek často absentujúcemu reálnemu a kvalitnému obsahu vyhráva stranám a jednotlivým politikom voľby. Čo sa však stane, ak imidž tvrdo narazí na realitu v podobe ťarchy dôkazov? Možno sa všetko obráti hore nohami a možno sa nestane vôbec nič.

 

Prezident Andrej Kiska patrí medzi politikov, ktorých PR je kvalitne pestovaný. Podľa politických príručiek by mal predstavovať politika bez morálnej poškvrny, ktorý spĺňa všetky kritériá západnej liberálnej demokracie. Na Slovensku sme už takých nepochybne mali, pričom doteraz najznámejším bol Mikuláš Dzurinda. Ak nerátame iné väčšie či menšie kauzy alebo vnútorné rozbroje, ktoré nedokázal uspokojivo vyriešiť, jeho politická kariéra stroskotala vďaka škandalóznemu spisu Gorila. A tak sa uvoľnil priestor pre pravicového mesiáša. Prichádza Andrej Kiska!

 

Ilustračne a v skratke sa pozrime na to, ako sa pánovi prezidentovi darí skĺbiť kvázi dokonalý marketing so skutočnosťami, ktoré odkrývajú jeho pravú, nie hranú tvár a skutočnú „ľudskosť“.

 

Politická kariéra v poradí štvrtého prezidenta Slovenskej republiky sa začala oveľa skôr, ako sa oficiálne zapojil do zápasu o prezidentské kreslo. Už v tomto období sa naplno prejavuje jeho pokrivený charakter, aj keď mnohí túto skutočnosť nevnímajú dokonca ani dnes. Projekt Dobrý anjel bol totiž od samého začiatku pre Andreja Kisku „tajnou“ zbraňou, pomocou ktorej chcel dosiahnuť vytúžené politické ciele. Konšpirácia? Nie. Potvrdzuje to aj spoluzakladateľ tohto dobročinného projektu Igor Brossmann, ktorý  v roku 2015 povedal: „Zrazu som naplno pochopil, že Andrej od začiatku vošiel do Dobrého anjela nie preto, aby pomáhal iným, ale preto, aby iní pomáhali jemu.“  Brossmann, ktorý dlhé roky pôsobil po boku Kisku teda otvorene hovorí o zneužití charitatívneho projektu, pričom Kiska tieto tvrdenia iba bagatelizoval a nijak konkrétnejšie sa ich nesnažil vyvrátiť. Aj napriek tomuto svedectvu sa Kiska stal prezidentom.

 

Jednou z prvých vecí, ktorú Andrej Kiska v úrade hlavy štátu verejne oznámil bolo, že každý mesiac prerozdelí svoj prezidentský plat medzi sociálne slabšie rodiny. Ušľachtilé gesto. Každý jeden schopnejší PR stratég musí skloniť  hlavu a uznať, že ročné prerozdelenie desiatok tisíc EUR medzi zbedačený ľud z vrecka pána prezidenta je výborným marketingovým ťahom – časť verejnosti tlieska, médiá drukujú, karavána z Grasalkovičovho paláca je v nadšení. Navzdory tomu sa však akosi zabúda na porovnanie pripomínať, že známe papaláške lety pána prezidenta, v rámci ktorých každý víkend lietal trasu Bratislava – Poprad a späť stáli daňových poplatníkov zhruba 14 400 EUR mesačne. Treba len trochu „pogoogliť“, zistiť plat prezidenta Slovenskej republiky a jednoduchým počtom zistíte, že dobročinnosť pána prezidenta je v porovnaní s jeho papalášskymi maniermi pre štátnu kasu de facto stratovou záležitosťou. Časť verejnosti však tlieska stále, médiá drukujú naďalej a karavána sa tvári, že im bolo ukrivdené – pardon – oznámili, že už teda lietať nebudú, ale účty za súkromné lety Andrej Kiska zaplatiť nemieni.

 

Na Slovensku nastali chvíle doposiaľ nevídané, keď bol brutálne zavraždený investigatívec Ján Kuciak a jeho snúbenica. Od prvého momentu tento otrasný skutok rozpútal obrovskú politickú krízu. Niekoľko hodín po tomto zistení vypisuje vláda odmenu milión EUR za informácie, ktoré by orgány činné v trestnom konaní doviedli k páchateľom, opozícia žiada hlavy všetkých vládnych činiteľov, v koalícii sa skloňujú predčasné voľby, neziskoví sektor burcuje a demonštruje, iba prezident Andrej Kiska lyžuje. Po niekoľkých dňoch sa trápne prihovára ľuďom v Bratislave na protivládnych demonštráciách a čuduj sa svete, mediálny priestor a ani časť verejnosti tejto fraške zo strany Kisku nevenuje zvláštnu pozornosť, v rámci ktorej by takéto (ne)konanie bolo žiaduce kategoricky a ostro odsúdiť alebo dokonca vypískať Kisku z rečníckej tribúny. Slušné Slovensko musí byť totiž aj o úprimných záujmoch a nonstop službe pre túto krajinu.

 

Nedávno Andrej Kiska oznámil, že v nadchádzajúcich voľbách kandidovať za prezidenta nebude. V zásade nikto nevie prečo, aj keď vrabce na stromoch čvirikajú o manželkinom diktáte. Na druhej strane však otvorene hovorí o svojej ďalšej politickej odhodlanosti, ale nič nekonkretizuje. Vraj potrebuje čas na premyslenie. Dvojtvárnosť prezidenta Kisku zažívame aj pri týchto vyjadreniach, hoci mnohým z nás aj tento počin, v rámci ktorého otvorene zneužíva apolitický post hlavy štátu na vlastnú politickú (stranícku?) súťaž, uniká. Fraške v podobe politických vyjadrení o rozhodnutí nekandidovať však predchádzalo niečo oveľa dôležitejšie, ako rozhodnutie vlastnej manželky a to vážne podozrenia z daňových podvodov súvisiacich aj s nekalým financovaním prezidentskej kampane. Prezident Kiska sa však opäť tvári ako anjel svätý a v podstate tvrdí, že zase mu len všetci ubližujú. Smutnejšie však je, že časť verejnosti súhlasí s Kiskom a v podstate celý mediálny priestor tieto kauzy ignoruje, ak nerátame tzv. povinné jazdy v podobe nekritických krátkych reportáží a žoviálnych článkov.

 

Časť politických analytikov sa zhoduje na tom, že Andrej Kiska je v krátkej histórii samostatnej republiky v mnohých ohľadoch najslabším prezidentom a aj v kontexte vyššie uvedeného tým najdrahším. Veľmi podstatné je však aj to, že sa jedná o najpolarizujúcejšiu osobu v kresle prezidenta, akú sme doteraz mali. Jedni ho milujú, iní nenávidia. Možno oponovať, že to platí v podstate u každého človeka, každého šéfa, každého politika… a v podstate to je aj pravdou. Slepá láska voči Kiskovi je však vzhľadom na jeho skrývanú zlomyseľnosť, neúprimnosť, vypočítavosť  a bočné úmysli veľmi nebezpečná. Spoločne preto úprimne zaželajme obdivovateľom pána prezidenta, aby nedopadli ako známy slovenský „trápnokomik“ Kemka, ktorému už asi niet pomoci:

Táto stránka ukladá malé súbory (Cookies) na vašom zariadení. Tieto súbory cookie sa používajú na sledovanie počtu uživateľov našich webových stránok v súlade s Európskym nariadením o všeobecnom ochrane údajov. Ak sa rozhodnete odmietnuť akékoľvek budúce sledovanie, v prehliadači sa vytvorí súbor cookie, ktorý si túto voľbu zapamätá na jeden rok.

Prijať alebo Odmietnuť