Slovenské mimovládky I.

Občan Slovenskej republiky je z pohľadu byrokracie číslom. Od narodenia po smrť má každý jeden z nás rodné číslo, číslo poistenia, číslo zamestnanca, číslo na úmrtnom liste, číslo v podobe výšky mzdy, podpory v nezamestnanosti, dôchodku…, a tak by sme mohli pokračovať. Fajn, prečo nie?

 

Zrejme sa zhodneme, že je jednoduchšie, tak povediac, administrovať celý život občana prostredníctvom čísiel. Len ťažko si možno predstaviť, že by to v realite fungovalo inak. V tom problém nie je. Za úvahu ale stojí, či je správne, ak pomerne veľké množstvo informácií o každom jednom z nás je dostupné nie len pre štát, ale aj pre účely súkromného sektora. Iste, mnohí by namietali, že aj v opačnom garde to môže byť problém. Držme sa však premisy, že štát je akýmsi administrátorom a údaje o nás uchováva práve kvôli výkonu obslužných činností v náš prospech – v tom sa zrejme zhodneme. Informácie o nás v rukách súkromných spoločností však slúžia napríklad na to, aby banky vedeli o tom, čo nakupujeme, webové portály nám ponúkajú reklamu na základe zdrojov z cookies, mobilný operátor vie komu a kedy voláme (toto všetko je samozrejme založené v podstate na báze dobrovoľnosti), ale na druhej strane štát tým pádom môže v opodstatnených prípadoch vedieť  napríklad aj to, o čom a s kým sa rozprávame alebo čo si s kým píšeme.  Takmer s istotou možno tvrdiť, že skutočné súkromie jednotlivca predstavuje v dnešnej dobe vzhľadom na vyššie spomenuté pomerne nedostatkový tovar. Inak povedané, o človeku je známe všetko – taká je skrátka doba. V rámci prijímaných legislatívnych opatrení možno zároveň tvrdiť, že aj o dianí v štáte má verejnosť pomerne veľké množstvo verejne dostupných informácií a rovnako aj súkromné firmy toho veľmi neskryjú. Ako je to ale v mimovládnom sektore?

 

Cieľom nie je poukazovať napr. na občianske združenia priateľov vína, susedských vzťahov, skautov, okrášľovacích spolkov, cirkevných a stavovských organizácií, športových združení…, a iných občianskych združení, ktoré majú v našich končinách veľmi dlhú históriu ešte z čias, keď neexistoval pojem „občiansky sektor“ . V tejto chvíli nás nezaujímajú ani organizácie, ktoré vznikajú de facto neustále na základe prirodzenej potreby združovať sa za účelom organizovania voľno časových a verejne prospešných aktivít. Chceme sa venovať tým, ktoré pod prikrývkou mimovládneho (tretieho, občianskeho) sektora veľmi intenzívne  vstupujú do vôd politických. Aj vám sa zdá zvláštne, ak niektoré organizácie tzv. mimovládneho sektora riešia v podstate iba politiku? Uznajte, že napríklad o Transparency International alebo Aliancii Fair-play sa dozvedáme v podstate iba vtedy, ak sa vyjadrujú k témam politickým. Na Slovensku nemajú obzvlášť dlhú históriu – tá sa v podstate viaže na vznik samostatnej Slovenskej republiky. Aj napriek tomu sa nám predstavitelia týchto organizácií snažia nahovoriť, že majú recept na všetko a prostredníctvom mainstreamových médií nám ponúkajú recepty na dokonalý politických a spoločenský život.

 

Mnohí sa často sami seba pýtame, z akého dôvodu dostávajú tieto neziskové organizácie obrovský priestor v médiách? Čo je vlastne poslaním takejto organizácie? Z čoho žijú ľudia, ktorí v nich pôsobia? Kto a prečo podporuje takéto organizácie?

 

V prvej časti zo série článkov o politických mimovládkach sa písanie končí práve tu, pretože viaceré odpovede nám prezrádza azda jeden z prvých aktivistov na Slovensku a novinár Milan Šimečka. V priloženom videu sa ústami Šimečku dozviete napríklad aj to, kto pomáhal poraziť Vladimíra Mečiara. V ďalšej časti videa môžete Šimečku zase vidieť a počuť z rečníckej tribúny pri protestoch za slušné Slovensko kedy znovu, podobne ako v Mečiarových časoch, veľmi intenzívne burcuje verejnosť práve mimovládny sektor, prirodzene aj za účasti Šimečku.

 

Videli ste správne. Tohto človeka pri príležitosti vzniku samostatnej Slovenskej republiky vyznamenal prezident Kiska. Za čo? Nevieme. Skúste napísať do Grasalkovičovho paláca. Pokračovanie nabudúce … .

Táto stránka ukladá malé súbory (Cookies) na vašom zariadení. Tieto súbory cookie sa používajú na sledovanie počtu uživateľov našich webových stránok v súlade s Európskym nariadením o všeobecnom ochrane údajov. Ak sa rozhodnete odmietnuť akékoľvek budúce sledovanie, v prehliadači sa vytvorí súbor cookie, ktorý si túto voľbu zapamätá na jeden rok.

Prijať alebo Odmietnuť